Ponúkam dôkaz, ktorý mám podložený vlastnými výplatnými páskami. V šk. roku 2009/2010 som bol učiteľom gymnázia, kde zriaďovateľom bol VÚC. Keďže zriaďovateľ, ktorý má pod sebou viacero škôl, si ponechával časť financií (10 - 20%), mohol som o mimoriadnych odmenách alebo osobných príplatkoch len snívať. Môj plat sa pohyboval okolo tabuľkového platu v 10. platovej triede, ktorý bol doplnený o príplatok pre triedneho učiteľa. V žiadnom prípade tu nehádžem vinu na vedenie školy, pretože viem, že rovnako na tom boli všetci zamestnanci, takže som určite nebol ten, koho by mohlo mať vedenie v zuboch. V niektorých školách totiž vedenie rado preferuje určitú skupinu ľudí, čo sa v prípade obidvoch škôl, ktoré popisujem, nedialo. Na konci školského roka som zmenil zamestnávateľa a šk. rok 2010/2011 som strávil v dedinskej základnej škole. Zriaďovateľom dedinskej školy je obec a keďže má pod sebou iba jednu školu, presúva celú čiastku z prenesených kompetencií priamo škole. Napriek tomu, že som bol v novej škole opäť zaradený v 10. platovej triede a dostával som aj príplatok triedneho učiteľa, vzrástol môj priemerný plat o 20%. V čom bol rozdiel? Práve v tom, že VÚC si svojich 20% ponechalo, zatiaľ čo obec vyplatila prenesené kompetencie v plnej výške. Práve vďaka týmto 20% je možné v „dedinskej" škole dávať mimoriadne odmeny a osobné príplatky. A verte mi, že tieto odmeny a príplatky dostáva v našej škole každý. Možno by niekto mohol namietať, že sa zvyšovali tarify. Pre istotou som to skontroloval a tarify sa medzi obdobím september 2009 až august 2011 nemenili. Zároveň by niekto mohol namietať, že nie každý riaditeľ je ochotný spravodlivo vyplácať odmeny a príplatky. Jenou z možností, ako by sa tento problém mohol vyriešiť, je zvýšenie počtu zamestnancov školy v rade školy. Zvýšil by sa tlak na riaditeľa, ktorý by čelil po rokoch znovuzvoleniu a myslím, že by to mohlo mať priamy vplyv na spravodlivejšie odmeňovanie.
Ak by niekomu nestačil jeden dôkaz o „podivuhodnom" šafárení s financiami školstva, poskytnem hneď aj druhý, ktorý som už síce v inom článku priblížil, ale teraz ho popíšem podrobnejšie. Ide o nový systém financovania záujmovej činnosti žiakov. Tieto peniaze by mali prichádzať do škôl, centier voľného času, umeleckých škôl dvomi spôsobmi. Cez vzdelávacie poukazy a cez normatívy. Cez vzdelávacie poukazy môže v súčasnosti zriaďovateľ získať 29,- EUR za jedného žiaka na celý školský rok. Cez normatív na krúžky môže v súčasnosti každá obec a mesto získať vyše 60,- EUR za jedného žiaka na celý školský rok. Čítate správne, nie zriaďovateľ, ale každá obec a mesto. Vôbec nevadí, že v tejto obci alebo meste nie je škola, CVČ, ZUŠ.... Kým peniaze zo vzdelávacích poukazov sú účelovo viazané a zriaďovatelia ich teda bez problémov posúvajú poskytovateľom záujmovej činnosti, peniaze z normatívov na krúžky vďaka novele zákona nebudú finančne viazané, čiže obce a mestá nik nedonúti, aby tieto peniaze využili na krúžky. Poškodení budú teda žiaci, ktorí budú mať menej príležitostí na krúžky, ale aj učitelia, ktorí si takýmto spôsobom mohli privyrobiť.
Takže ak hľadá vláda zdroje pre učiteľov, určite ich nájde v zlom systéme financovania škôl, vďaka ktorému končí časť peňazí u zriaďovateľov. Zároveň však treba podotknúť, že tieto peniaze nestačia na to, aby učitelia zarábali adekvátne. Priame financovanie škôl je len jedno z nevyhnutných riešení, ktoré by vnieslo do systému prehľadnosť, spravodlivosť a bezpochyby aj vyššie platy učiteľov (aspoň u obrovskej väčšiny z nich). Zároveň je však potrebné zvyšovať pravidelne balík peňazí do školstva. A to je bod, v ktorom s pánom Ondekom jednoznačne súhlasím. Nesmieme byť krátkozrakí a pozerať len na rok 2013. Je nevyhnutné, aby sa vláda zaviazala, že bude do školstva postupne a pravidelne prilievať viac peňazí. Zároveň je dôležité, aby sa toto zvyšovanie nekamuflovalo cez prostriedky z Európskej únie, ako sme toho boli svedkom pri poslednom návrhu rozpočtu ministerstva školstva. Peniaze z európskych fondov sú totiž účelovo viazané, len malé percento z nich sa môže využiť na platy učiteľov a čo je najhoršie, k týmto peniazom sa nedostane každá škola. Je teda nevyhnutné, zvyšovať pravidelne balík prostriedkov o reálne peniaze.
Ak by som to teda mal uzavrieť, tak by som to povedal nasledovne: Ak hľadá vláda peniaze u zriaďovateľov, je to správna cesta, aj keď tí ich dobrovoľne nepriznajú a určite sa ich dobrovoľne nevzdajú. Ak by sa však vláda chcela vymaniť z povinnosti pravidelne zvyšovať financie do školstva, tak táto cesta vedie do slepej uličky, v ktorej blúdime už vyše dvadsať rokov.
Mgr. Ivan Dudáš - viceprezident Slovenskej komory učiteľov